Angóla
| Angola | ||||
|---|---|---|---|---|
| Tetã oĩva Áfrika Joajúpe[1] | ||||
| ||||
|
Tetã ñe'ẽ akã: Virtus Unita Fortior (Latinañe'ẽ: «Tekoporã ijoajúva imbareteve») | ||||
|
Tetã Momorãhéi: Angola Avante (portugués: 'Angóla, tenonde gotyo') | ||||
|
| ||||
| Tavusu (ha táva tuichavéva) | Luánda | |||
| Ñe'ẽ tee | Peroñe'ẽ | |||
| • Cooficiales | Kikongo, Chokwe, Umbundu, Kimbundu, Nganguela, Kwanyama ha Angóla ñe'ẽnguéra | |||
| Tetãygua réra | Angoleño, -ña[2] | |||
| Tekuái reko | Mburuvicharape | |||
| • Mburuvicha | João Lourenço | |||
| • Omyengoviáva | Esperança da Costa | |||
| Tetã Amandaje | Asamblea Nacional de Angola | |||
| Sãso • Ñemosãso • Tetarã Retã • Tavakuairetã |
Poytugágui 25 jasyrundy 1974 11 jasypateĩ 1975 25 jasypoapy 1992 | |||
| Yvy apekue | Ñemoĩha 23.º | |||
| • Opaite | 1 246 700 km²[3] | |||
| • Y (%) | 0[4] | |||
| Tembe'y | 5369 km[4] | |||
| Y rembe'y | 1600 km[4] | |||
| Yvyty yvatevéva | Morro do Moco | |||
| Ava hetakue | Ñemoĩha 42.º | |||
| • Estimación | 36684212 hab. (2023)[5] | |||
| • Typy'ũ (est.) | 28,5 hab./km² | |||
| PIB (PPA) | Ñemoĩha 64.º | |||
| • Opaite (2017) | 193.935 millones dólares[6] | |||
| • Per cápita | 6.881 dólares[6] | |||
| PIB (nominal) | Ñemoĩha 63.º | |||
| • Opaite (2019) | 92 191 millones dólar[6] | |||
| • Per cápita | 3.793 dólar[6] | |||
| IDH (2021) |
| |||
| Viru | Kwanza (AOA) | |||
| Ára | UTC -1 a + 1 | |||
| ISO Jehero | 024 / AGO / AO | |||
| Tetã renda tee Ñandutíme |
.ao | |||
| Tetã pumbyry papapy |
+244 | |||
| Tetã puhoe papapy |
D2A-D3Z | |||
| COI Jehero | ANG | |||
| Opaite Tetã Yvýgui | ||||
| [editar datos en Wikidata] | ||||
Angóla, héra tee niko Tavakuairetã Angóla (peroñe'ẽme, República de Angola),[8] ha'e peteĩ tetã hekosãsóva ojajuhúva Áfrika vorekue yvyvoguápe ha oñohembe'ýva Namíviare ñemby gotyo, Sámbia ñemby kuarahyresẽ ngotyo, Kóngo Jekopytyjoja Retã yvate gotyo ha Tavakuairetã Kóngo yvate kuarahyreike gotyo, paraguasu Atlántiko rembe'y katu ojejuhu kuarahyreike gotyo. Itavusu hína Luánda ha ko tetã okápe yvate gotyo ojejuhu yvy vorekue hérava Kavínda.[9]
Umíva Poytuga pegua omopu'ã va'ekue hekoharã Angóla rembe'y paraguasúpe sa'ary XVI guive ha upépe oiko umi Angóla ypykuévandi. Sa'ary XIX pukukuévo, umi Poytugagua ipu'akave Angólape ha oikepa tetã mbytépe, upéicha ojapo hikuái ikolónia, jepémo ndaikatúi ipu'akaite ohenonde'a peve umi Mbundakuérare ary 1920 jave ha omoinge rire ka'irãime imburuvichavete Mwene Mbandu Kapova I.
Angóla oñemosãso Poytuga poguýgui ára 11 jasypateĩ 1975,[10] oiko rire ñorairõ mbuku vaíva (ojepysóva 1961 guive amo 1975 peve).[11] Jepémo, isãsopa rire, ko tetã ojehecha jey ñorairõ guasúpe oikokuévo Angóla retãygua ñorairõ, oñepyrũ ary 1975 ha opa 2002 jave,[12] ombojetu'u va'ekue ko ñorairõme umi ipiretĩva Yvyáfrika apartheid pegua oporomboykéva ipiresa'ýre ha upe dictador Mobutu Sese Seko tetã Sáire pegua. Angóla yvy guýpe henyhẽmba kuarepotígui ha itakyrágui, imba'ehetave arykuéra 1990 guive, tuichaitépe opa rire ñorairõ guasu.
- Angóla
-
Luánda niko Angóla tavusu
-
Itakyra Angólape
-
Aviõ Angolagua Parĩme
-
Chororo Kalandúla
-
Benkéla
-
Angola mburuvicha, João Lourenço
Mandu'apy
- ↑ Áfrika Joaju (ed.): «Member States» (en inglés). Archivado desde el original, el 1 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 30 de septiembre de 2022.
- ↑ Diccionario Panhispánico de Dudas. En Angola. El gentilicio "angoleño -ña (...) es el mayoritario en todo el ámbito hispánico, salvo en Cuba, donde se prefiere la forma angolano".
- ↑ «Enciclopedia Británica en línea» (en inglés). Archivado desde el original, el 22 de marzo de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
- ↑ 4,0 4,1 4,2 CIA. «Angola - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 25 de febrero de 2017.
- ↑ Our World in Data. «Population, including UN projections, 2023» (en inglés).
- ↑ 6,0 6,1 6,2 6,3 Fondo Monetario Internacional (FMI) (ed.): «World Economic Outlook Database, April 2017 - Report for Selected Countries and Subjects» (en inglés) (2017). Ojehechákuri árape: 26 de mayo de 2017.
- ↑ 7,0 7,1 Programa de las Naciones Unidas para el Desarrollo (PNUD) (ed.): «Human development report 2021/2022» (en inglés) pág. 274 (2022). Archivado desde el original, el 8 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 12 de octubre de 2022.
- ↑ Organización de las Naciones Unidas (ONU) (ed.): «UNGEGN List of Country Names» pág. 5 (17 de julio de 2017). Archivado desde el original, el 25 de julio de 2018.
- ↑ «Enciclopedia Británica en línea» (en inglés) (15 de septiembre de 2022). Archivado desde el original, el 27 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
- ↑ Ball, Jeremy (20 de noviembre de 2017). Oxford University Press (ed.): «The History of Angola» (en inglés). Archivado desde el original, el 14 de octubre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
- ↑ «Timeline: Angola's historical events», 11 de noviembre de 2016. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022. (inglés)
- ↑ South African History Online (SAHO) (ed.): «The Angolan Civil War (1975-2002): A Brief History» (en inglés) (27 de agosto de 2019). Archivado desde el original, el 1 de septiembre de 2022. Ojehechákuri árape: 13 de octubre de 2022.
|
Angola | Arhélia | Cháde | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia | Gána | Gavõ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua | Ginéa Mbisáu | Jimbúti | Kamerũ | Kávo Véyde | Kéña | Komóra | Lesóto | Livéria | Lívia | Maláui | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y | Marruéko | Maurísio | Mauritáña | Mosambíke | Mbenĩ | Namívia | Nihéria | Níher | Rruánda | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe | Séichele | Senegal | Siérra Leõ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika | Yvy Sundã |
Content Disclaimer
Informasi ini disarikan dari Wikipedia dan disajikan kembali untuk tujuan edukasi. Konten tersedia di bawah lisensi CC BY-SA 3.0. Kami tidak bertanggung jawab atas ketidakakuratan data yang bersumber dari kontribusi publik tersebut.
- The information displayed on this website is sourced in part or in whole from Wikipedia and has been adapted for the purpose of restating it. We strive to provide accurate and relevant information, however:
- There is no guarantee of absolute accuracy. Wikipedia is an open, collaborative project that can be edited by anyone, so information is subject to change.
- It is not intended to constitute professional advice. The content displayed is for informational and educational purposes only. For important decisions (e.g., medical, legal, or financial), please consult a professional.
- Content copyright. Wikipedia is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike License (CC BY-SA). This means that content may be reused with appropriate attribution and shared under a similar license.
- Responsible use. Any risk arising from the use of information from this website is entirely the responsibility of the user.









