Sídlo na Panenskej ulici č. 4 v BratislaveJedna z mála synagóg na Slovensku s pravidelnými bohoslužbami – Ortodoxná synagóga v Bratislave.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (skratka ÚZ ŽNO) je náboženská spoločnosť pôsobiaca na Slovensku, hlásiaca sa k judaizmu. Označuje sa za „strešný orgán slovenského židovstva“.[2] Na území Slovenska pôsobí na základe zákona č. 308/1991 Zb.
„Vo veciach náboženských a duchovných“ zastupuje ÚZ ŽNO hlavný rabín, ktorý je „najvyšším náboženským predstaviteľom židovských náboženských obcí“.[3]
Percentuálny podiel obyvateľov židovského vyznania v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku 1930. Okrem mestského prostredia, bolo židovské obyvateľstvo významnejšie zastúpené (nad 5 %) aj v obciach na vidieku východného Slovenska (územie bývalej Zemplínskej, Šarišskej a Užskej župy).
Sčítanie 1930
Obce s najvyšším počtom veriacich
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1930, Štatistický úrad Slovenskej republiky, údaje sú prerátané na súčasné administratívne hranice
Pokiaľ v roku 1930 bol počet obyvateľov na území Slovenska, ktorí sa hlásili k Židovskej náboženskej obci 136 737 klesol podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 na 1 999.
Činnosť a postavenie
Podľa stanoviska Vlády SR je subjekt „jediným subjektom v Slovenskej republike oprávneným uplatňovať nároky voči Spolkovej republike Nemecko na vrátenie majetkového prospechu získaného zaplatením tzv. „deportačného poplatku“ za deportáciu Židov do Nemeckej ríše.“[5] Podľa nariadenia z roku 1946 na ÚZ ŽNO prešiel tiež majetok bývalej Ústredne židov.[5] V dokumente Vláda tiež „konštatuje, že všetky prípadné nároky, ktoré by mohli byť v tejto veci pripisované vojnovému Slovenskému štátu, považuje za prevedené na Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.“[5]
Zväz je jednou s náboženských organizácií, ktoré v apríli 2005 podpísali Dohodu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky.[6] Zmluvou sa zriaďuje Ústredie ekumenickej pastoračnej služby, ktoré poskytuje duchovné služby príslušníkom ozbrojených síl a zborov, ale aj väzňom.[6]
V roku 1993 organizácie registrovala 620 židovských cintorínov na území Slovenska.[7]
ÚZ ŽNO založilo viacero organizácií:[8]
↑Kontakt [online]. Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online. Archivované 2014-07-04 z originálu.
↑FRANEK, Jaroslav. Judaizmus:Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava : Archa, 1993. ISBN 80-7115-043-6. S. 164.
↑Židovské obce [online]. Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, [cit. 2015-02-27]. Dostupné online. Archivované 2015-02-27 z originálu.
↑ abcStanovisko vlády Slovenskej republiky k právnemu postaveniu Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike v súvislosti so súdnym konaním ÚZŽNO proti SRN [online]. Vláda SR, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
↑ abDohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo obrany SR, 2005-04-28, [cit. 2014-08-31]. Dostupné online.
↑FRANEK, Jaroslav. Judaizmus:Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Bratislava : Archa, 1993. ISBN 80-7115-043-6. S. 162.
↑Organizácie založené ÚZ ŽNO [online]. Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, [cit. 2015-02-27]. Dostupné online. Archivované 2015-02-27 z originálu.
.jpg)
