|
Živočíšna bunka 1. Jadierko 2. Jadro 3. Ribozóm (malé bodky) 4. Vezikula 5. Drsné endoplazmatické retikulum 6. Golgiho aparát 7. Cytoskelet 8. Hladké endoplazmatické retikulum 9. Mitochondria 10. Vakuola 11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu) 12. Lyzozóm 13. Centrozóm spolu s centriolami Živočíšna bunka je bunka živočíchov (vrátane ľudí), a to v užšom zmysle len bunka mnohobunkových živočíchov[1] a v širšom zmysle aj bunka prvokov (čiže jednobunkových živočíchov)[2]. Je to elementárna a najmenšia jednotka živočíšneho organizmu, schopná základných životných funkcií: metabolizmu, rastu, rozmnožovania a dráždivosti.[3] Je to druh eukaryotickej bunky. Od ostatných eukaryotických buniek, napríklad od rastlinných buniek, sa odlišuje absenciou bunkovej steny a chloroplastu a menšími vakuolami. Jej optimálne členenie umožňuje, aby všetky procesy prebiehajúce v nej boli čo najrýchlejšie. Cez bunkovú membránu sa dovnútra dostávajú jednoduché chemické látky tvorené vodíkom, kyslíkom, uhlíkom a dusíkom. Tam sa premieňajú na zložitejšie organické zlúčeniny, napr. bielkoviny a cukry. Bielkoviny sa potom používajú na stavbu telesnej hmoty bunky a cukry bunke dodávajú energiu. Vznik organických zlúčenín je riadený deoxyribonukleovou kyselinou (DNA). Tá je organizovaná v chromozómoch vo vnútri jadra, ktoré riadi všetky procesy v bunke. V DNA sú zapísané informácie, ktoré umožňujú vytváranie iných zložitých látok. Ďalšou dôležitou vlastnosťou DNA je jej schopnosť reprodukovať samu seba. To je podstatou života. Umožňuje jednobunkovému organizmu rásť a rozmnožovať sa. Zdroje
|
