Devón

Devón
Zaradenie
Perióda paleozoika
← silúr	karbón →
Časové rozpätie devónu (v miliónoch rokov)
Začiatok	416 (± 2,9)
Koniec	359,2 (± 2,5)
Trvanie	56,8
Charakteristika atmosféry devónu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	15 obj. % (75 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	2 200 ppm (8-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	20 °C (6 °C nad dneškom)
Grafická časová os devónu -420 — – -415 — – -410 — – -405 — – -400 — – -395 — – -390 — – -385 — – -380 — – -375 — – -370 — – -365 — – -360 — – -355 —     Karbón   Silúr   Vrchný devón Stredný devón Spodný devón    paleozoikum  Devón Približné časové rozdelenie devónu. (hodnoty sú v mil. rokov)
Portál vied o Zemi

Devón je názov geologickej periódy paleozoika, ktorá trvala približne v období pred 416 až 359 miliónmi rokov.^[1] Predchádzala mu perióda silúr a po jeho skončení nasledoval karbón.

Pomenovanie pochádza z názvu juhoanglického grófstva Devonshire. Devón vymedzili anglickí geológovia Roderick Murchison a Adam Sedgwick v roku 1839.^[2]

Spodná hranica je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.

Perióda devónu bola tektonicky aktívna. Laurázia a Gondwana sa v tej dobe priblížili blízko seba. Euramerika (alebo tiež Laurussia, či kontinent Old Red) vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Euramerika sa dostala do oblasti obratníka Kozorožca, kde sa v dôsledku prirodzeného prúdenia vetrov hromadí suchý vzduch, čo má za následok vznik púští. V devónskych púšťach Eurameriky prebiehala intenzívna erózia vysokých kaledónskych pohorí. Odnosom a opätovným usadzovaním týchto zvetralín vznikala formácia pieskovcov Old Red. Ich červené sfarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu, dej zvlášť typický pre suché a teplé oblasti.

Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Eurameriky a Gondwany nový superkontinet Pangea. Zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie (niekedy označované ako varíske). Stláčaním severoamerickej (laurentia) a európskej (baltika) tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských vrchov, pohoria na Britských ostrovoch, Grónsku a v Škandinávii. Na západnom pobreží Eurameriky (tzv. laurusie) prebehlo Antlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená.

Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry, tieto plytké oblasti boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rífové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli Paleotethys, Prototethys, Rheický oceán a Uralský oceán, ktorý sa v karbóne až perme kolíziou Sibíri a Baltiky uzavrel.

V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum.

Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary (Charophyta).

Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda). V plytkých teplých moriach sa dobre darilo koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvoky: mrežovce (Radiolaria) aj dierkavce (Feraminifera). Objavili sa lalokoplutvé ryby (Crossopterigii), ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.

• Chronostratigrafická tabuľka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému devón

• databáza GeoWhen