|
Eduard Burda
Prof. JUDr. Eduard Burda, PhD. (* 9. júl 1981, Žilina)[4][3] je slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg, od roku 2015 dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na slovenské trestné právo. Je autorom viacerých odborných prác, dvoch monografií a (vedúcim) členom kolektívu autorov viacerých právnických komentárov.[3][5] Pomimo práva publikuje príspevky v konzervatívnom internetovom periodiku Štandard.[6] Je politickým nominantom strany HLAS – sociálna demokracia v rámci Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.[7] ŽivotopisNarodil sa v roku 1981 v Žiline.[3] V rokoch 1999 až 2004 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Praf UK), kde následne študoval ako doktorand v odbore trestného práva (2004 – 2008). V roku 2006 získal titul JUDr. Od roku 2007[4] dodnes, pôsobí na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Praf UK, pričom postupne vystriedal pozície asistenta, odborného asistenta (od 2008) a docenta (2014).[5] V rokoch 2008 až 2010 pôsobil tiež ako advokátsky koncipient a v rokoch 2010 až 2014 bol predsedom Akademického senátu Praf UK. Habilitoval sa v apríli 2014 na Trnavskej univerzite v Trnave. Od 1. februára 2015 doteraz pôsobí ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského.[4] 26. marca 2024 bol slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou menovaný profesorom v odbore trestného práva.[8] V roku 2024 získal ocenenie Osobnosť Bratislavy 2024.[9] DieloZameriava sa na problematiku trestného práva a spriaznenými odvetviami, najmä správnym právom. Publikoval viac ako šesť desiatok vedeckých prác, dve vedecké monografie Trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní starého a rekodifikovaného Trestného zákona (2006) a Nutná obrana a ďalšie okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (2013). Bol vedúcim autorského kolektívu komentárov od vydavateľstva C. H. Beck k Trestnému zákonu a Zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb a členom autorského kolektívu komentára Trestnému poriadku.[5][10] KontroverzieV roku 2016 udelil ako dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského pamätnú medailu premiérovi socialistického Slovenska Petrovi Colotkovi st., pričom na otázky novinárov, čo prospešné urobil Colotka pre fakultu odpovedal: „V tejto chvíli neviem povedať konkrétne, čo všetko urobil, ale za daných okolností bude nutné to v blízkej budúcnosti zhodnotiť.“[11] Ocenenie podľa vlastných slov odovzdal preto, že Colotka bol bývalým dekanom fakulty a z tejto pozície musel určite pre fakultu vykonať niečo dobré.[11] Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúryV rokoch 2023 až 2024 Burda verejne podporoval a obhajoval zrušenie slovenského Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), pričom sa vyjadril v zmysle, že existencia ÚŠP je potenciálny kriminogénny faktor. Kvalitu rozhodovacej činnosti úradu označil v mnohých prípadoch za nízku a vyjadril podozrenie z manipulácie s trestnými konaniami, pričom podľa neho „v rámci ÚŠP môže s týmto cieľom pôsobiť zločinecká skupina, a to je potrebné preveriť“.[12] Prokurátori ÚŠP sa proti týmto tvrdeniam rázne ohradili, pričom poukázali na to, že úspešnosť nimi podaných obžalôb v rokoch 2021 až 2023 bola na úrovni 93 až 94 % a že Najvyšší súd Slovenskej republiky, s výnimkou jednej veci, vo všetkých veciach deklaroval, že trestné stíhanie bolo vedené dôvodne, pričom ani žiaden iný súd nekonštatoval manipuláciu trestných stíhaní v dozore prokurátorov ÚŠP.[13] Zrušenie UŠP a rýchlo uskutočnené reformy trestného práva vládou Róberta Fica v roku 2024 boli naopak kritizované politickou opozíciou, časťou akademickej obce, Európskym parlamentom i Európskou komisiou.[14][15][16] Proti zrušeniu ÚŠP sa vyslovila aj časť študentov Praf UK. Študenti z fakulty zároveň v otvorenom liste vyjadrili obavy a opatrnú kritiku týkajúcu sa vyjadrení ich dekana vo vzťahu k ÚŠP. Dekanove osobné postoje a názory boli totiž podľa nich zamieňané s postojmi fakulty a členov akademickej obce. Vytkli mu tiež nedostatočnú argumentáciu v niektorých jeho tvrdeniach.[17] Študenti sa s dekanom osobne stretli, pričom na právnickej fakulte chceli tiež usporiadať širšiu diskusiu o téme, na ktorú chceli pozvať prokurátorov či osoby z akadémie a praxe. Burda ako dekan fakulty najprv s diskusiou súhlasil, no neskôr jej uskutočnenie v priestoroch fakulty neumožnil. Podľa Burdu totiž v prípade usporiadanie diskusie hrozilo, že by odborná diskusia na slobodnej akademickej pôde zatiahla fakultu do politického boja. Diskusia preto podľa neho mala prebehnúť až po tom, čo by parlament rozhodol o zrušení úradu.[18] Diskusia sa nakoniec uskutočnila vďaka poskytnutiu zázemia od Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.[19] Pôsobenie v štátnej volebnej komisiiPo tom, čo slovenský minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok (HLAS-SD), zdieľal prostredníctvom Facebooku pred slovenskými prezidentskými voľbami v roku 2024 príspevok, v ktorom označil kandidáta Ivana Korčoka (t. j. protikandidáta Eštokovho bývalého spolustraníka Petra Pellegriniho) za „kandidáta vojny“[20], obrátila sa Nadácia Zastavme korupciu s podnetom na okresný úrad a následne aj na štátnu volebnú komisiu. Okresný úrad (podliehajúci Šutajovi Eštokovi ako ministrovi vnútra) podnet zamietol. Rozhodnutie kritizoval okrem iných bývalý sudca ústavného súdu a člen volebnej komisie, Ladislav Orosz, podľa ktorého „išlo nepochybne o porušenie zákazu viesť volebnú kampaň fyzickými osobami“.[21][22] Komisia (ktorú vedie Burda ako nominant strany HLAS-SD) vo svojom medializovanom uznesení nakoniec uviedla, že nemôže „preskúmavať a ani zaujímať stanoviská k postupu a rozhodnutiam iných správnych orgánov mimo rámca správneho konania“[23], a teda zasahovať do kompetencií iných štátnych orgánov.[21][22] Referencie
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
