Južný Sudán

Juhosudánska republika
Vlajka Znak
Národné motto: „Justice, Liberty, Prosperity“ (Spravodlivosť, Sloboda, Prosperita)
Štátna hymna: South Sudan Oyee!
Hlavné mesto	Juba 4°51′ s.š. 31°36′ v.d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky	angličtina
Štátne zriadenie Prezident	republika Salva Kiir Mayardit
Vznik	9. júl 2011
Susedia	Etiópia, Keňa, Uganda, Kongo, Stredoafrická republika, Sudán
Rozloha  • celková  • voda (%)	619 745 km² (42.)    km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • hustota (2016)	12 230 730 (?.) 13,33/km² (214.)
Mena	juhosudánska libra (SSP)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+3) bez zmeny (UTC+3)
Internetová doména	.ss
Smerové telefónne číslo	+249

Súradnice: 7°S 30°V / 7°S 30°V / 7; 30

Južný Sudán (angl. South Sudan), dlhý tvar Juhosudánska republika (Republic of South Sudan), je štát v severovýchodnej Afrike. Osou štátu je Biely Níl a povrch z veľkej časti tvoria tropické lesy, pôda je tu oveľa úrodnejšia než v Sudáne. Najvyšším vrchom je Kinyeti (3 187 m n. m.) neďaleko štátnej hranice s Ugandou. Odhaduje sa, že na tomto území v roku 2008 žilo 8 260 490 obyvateľov. Hlavným mestom Južného Sudánu je Juba, v ktorej žije asi 244 000 obyvateľov.

Južný Sudán susedí na juhu s Ugandou a Keňou, na juhozápade s Demokratickou republikou Kongo. Na západe susedí so Stredoafrickou republikou a na východe s Etiópiou. Na severe so Sudánom.

Južný Sudán sa v minulosti vyvíjal diametrálne odlišne ako severná časť Sudánu. Až do roku 1946 sa obe časti Sudánu vyvíjali samostatne. Potom začala ústredná vláda v Chartúme, ktorá bola vždy ovládaná moslimami zo severu, znevýhodňovať južné oblasti štátu. V južnej časti Sudánu prebehli dve veľké občianske vojny. Prvá sa odohrala v rokoch 1955 až 1972. Druhá občianska vojna v rokoch 1983 až 2005 si vyžiadala takmer 2 milióny mŕtvych a veľké množstvo utečencov. Príčinou tejto vojny bolo násilné zavedenie islamského práva šaría v celej krajine, čo vyvolalo odpor kresťanského a animistického obyvateľstva juhu krajiny. Vojna sa skončila mierovou zmluvou 9. januára 2005. Južnej časti krajiny bola priznaná autonómia a podľa zmluvy sa mali deliť aj výnosy z ropy v Južnom Sudáne medzi ústrednú vládu v Chartúme a Južný Sudán v pomere 50 : 50. V roku 2011 sa podľa dohody uskutočnilo referendum o nezávislosti južnej časti Sudánu. V referende sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovila za samostatnosť, ktorá bola vyhlásená 9. 7. 2011. Južný Sudán je členskou krajinou OSN a Africkej únie.

Po skončení druhej občianskej vojny bola v decembri 2005 prijatá dočasná ústava. Okrem toho bolo na území regiónu zrušené islamské právo a ustanovené nové orgány exekutívy a legislatívy.

Prvým prezidentom sa stal 9. júla 2005 John Garang, zastával však tento úrad iba necelý mesiac, pretože 30. júla zahynul pri nehode. Novým prezidentom sa stal generál Salva Kiir Mayardit, ktorý bol zároveň viceprezidentom ústrednej sudánskej vlády v Chartúme Viceprezidentom je od 25. augusta 2013 James Wani Igga.

Zákonodárny zbor Južného Sudánu tvorí 170 členov, ktorí sú menovaní prezidentom juhosudánskej vlády. Najsilnejšie postavenie v ňom má Sudánske ľudové hnutie za oslobodenie so 70% podielom. Hnutie vzniklo v roku 1983 a počas druhej občianskej vojny fungovalo ako politická odnož Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády. V súčasnosti predstavuje najvýznamnejšiu politickú stranu Južného Sudánu.

9. januára 2011 sa na území južného Sudánu uskutočnilo referendum pod medzinárodným dohľadom. V referende sa 98,83 % obyvateľov juhu krajiny vyslovilo pre samostatnosť. Výsledky referenda akceptovala aj sudánska vláda v Chartúme. Samostatnosť nového štátu bola slávnostne vyhlásená 9. júla 2011. Nezávislosť nového štátu akceptujú mnohé štáty sveta (USA, Rusko, Čína, India, Kanada, Dánsko, Nórsko, Južná Afrika, Egypt, Španielsko, Nemecko, ako aj centrálna sudánska vláda). Zatiaľ sa diskutuje o názve nového štátu. Od 9. júla 2011 je Južný Sudán samostatným štátom.

Na území štátu Južný Sudán sa nachádza celkovo 10 „štátov“ (vilájetov), ktoré vznikli rozdelením troch „provincií“, ktoré existovali v Sudáne v rokoch 1948 – 1973 (a v rokoch 1991 – 1994 ako „štáty“):

• Equatoria (Al-Istiwá'íja) – Western Equatoria, Central Equatoria, Eastern Equatoria
• Bahr al Ghazal (Bahr al-Gazál) – Western Bahr al Ghazal, Norhtern Bahr al Ghazal, Lakes a Warrap
• Upper Nile (A'álí an-Níl) – Jonglei, Unity a Upper Nile

(*) Fonte: Resultado provisório do censo de 2008 em www.citypopulation.de
e 5th Sudan Census 2008 em www.unsudanig.org

Obyvateľstvo Južného Sudánu tvoria prevažne černošské kmene, ktoré vyznávajú kresťanstvo a animizmus. Podľa údajov organizácie Pray for Sudan sa ku kresťanstvu hlási okolo 39,6 % obyvateľov Južného Sudánu. Presné údaje nie sú k dispozícii. Kresťanstvo je reprezentované rímskokatolíckou cirkvou a episkopálnou cirkvou Sudánu (anglikáni).
Rímskych katolíkov je asi 22 % z celkového počtu obyvateľov štátu (z kresťanov tvoria asi dve tretiny veriacich). Žijú najmä v Equatorii. Vatikán bol jedným z prvých štátov, ktoré uznali nezávislosť Južného Sudánu. Krajina má aj prvú sväticu a je ňou rehoľná sestra Jozefína Bakhita (asi 1869 - 1947), ktorú v roku 2000 kanonizoval pápež Ján Pavol II.
Z ostatných kresťanských cirkví tu žijú aj pentekostalisti, baptisti, metodisti, ale aj príslušníci koptskej (pravoslávnej) cirkvi. Protestantov je asi 18 %, hlavne anglikánov a pentekostalistov. Prví kresťanskí misionári prišli do krajiny počas britskej správy (najprv protestanti a neskôr aj rímski katolíci). Najviac kresťanov žije medzi príslušníkmi kmeňa Azande, ktorí žijú hlavne na juhozápade štátu (pri hraniciach s Kongom). Za najväčšiu etnickú skupinu možno považovať Dinkov (4 milióny obyvateľov). Hlásia sa prevažne k animizmu, ale časť vyznáva aj kresťanské náboženstvo. Žijú v oblasti na západ od rieky Biely Níl. Z tejto etnickej skupiny pochádza aj prezident Južného Sudánu. Druhým najpočetnejším je kmeň Nuer. Podľa sčítania z roku 2008 tvoria: Dinkovia 41%,Nuer 10%, Azandeovia 7%, Bariovia 5%, Arabi 4%, Šilukovia 4%, iní 29%. Animizmus vyznáva si 48,4 % obyvateľov krajiny a k islamu sa hlási asi 12 % obyvateľov.
Najrozšírenejším jazykom Južného Sudánu je tzv. džúbska arabčina, ktorá slúži ako spoločný jazyk obyvateľov. Oficiálnym jazykom je aj angličtina, používaná v školstve a správe štátu.

Južný Sudán patrí po dlhých občianskych vojnách, ktoré rozvrátili jeho ekonomiku, k hospodársky zaostalým regiónom Afriky. Ani centrálna vláda v Chartúme nemala záujem tento stav zlepšiť. Južný Sudán však produkuje 85 % produkcie sudánskej ropy, z ktorej príjmy sa však na základe mierovej zmluvy rovnomerne delia medzi centrálnu vládu v Chartúme a autonómnu vládu v meste Juba. Napriek tomu však tvoria až 98 % príjmov Južného Sudánu. Okrem ropy sa na území nového štátu nachádzajú zásoby železnej rudy, chrómu, zinku, striebra a iných rúd.

Poľnohospodárstvo je veľmi zaostalé a uspokojuje hlavne vlastnú potrebu nového štátu. Pestuje sa najmä pšenica, bavlna, mango, podzemnica olejná, banány, bataty, sezam a ďalšie plodiny. Infraštruktúra štátu je veľmi zaostalá a sústreďuje sa hlavne pozdĺž rieky Biely Níl. Asfaltových ciest je minimum.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Južný Sudán

• Stránka vlády Južného Sudánu Government of South Sudan Archivované 2015-12-25 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jižní Súdán na českej Wikipédii.