Louis de Funès

Louis de Funès
	Louis de Funès na natáčaní filmu Piti Piti Pa z roku 1970.
Celé meno	Louis Germain David de Funès de Galarza
Narodenie	31. júl 1914; Courbevoie, Francúzsko
Úmrtie	27. január 1983 (68 rokov); Nantes, Francúzsko
Prezývky	Fufu
Povolanie	herec, komik
Roky pôsobenia	1945 – 1982
Manželka	Germaine Louise Elodie Carroyer (1936 – 1942); Jeanne Barthelémy de Maupassant (1943 – 1983)
Deti	Daniel; Patrick; Olivier
Otec	Carlos Luis de Funès de Galarza
Matka	Leonor Soto Reguera
Výška	1,64 m
Oficiálna webstránka	louisdefunes.com
	Filmový portál; Divadelný portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Louis de Funès de Galarza (* 31. júl 1914, Courbevoie, Francúzsko – † 27. január 1983, Nantes, Francúzsko) bol francúzsky herec a komik.^[1]^[2] Po účinkovaní v takmer stopäťdesiatich filmoch bol jedným z najznámejších komických hercov francúzskej kinematografie druhej polovice 20. storočia a taktiež dosiahol najlepšie finančné výsledky vo francúzskej kinematografii od 60. do začiatku 80. rokov 20. storočia.^[3]

Život

Mladosť

Louis de Funès sa narodil 31. júla 1914 vo francúzskom meste Courbevoie. Jeho rodičia boli Španieli, ktorí zo španielskej Sevilly do Francúzska utiekli v roku 1904, pretože rodina s ich svadbou nesúhlasila. Jeho otec bol v Španielsku známy advokát, po príchode do Francúzska sa stal brusičom diamantov. Louis v mladosti rád kreslil a hrával na klavír. Ovládal francúzštinu, španielčinu a angličtinu. Než sa stal hercom, vystriedal rad zamestnaní: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Do showbiznisu vstúpil koncom tridsiatych rokov ako pianista v parížskej štvrti Pigalle. Tu rozosmieval svoje publikum vždy, keď urobil grimasu. Rok navštevoval hereckú školu Le Cours Simon. Tu si okrem iných spravil kontakty s Danielom Gélinom. V roku 1936 si zobral Germaine Louise Elodie Carroyerovú, s ktorou mal jedno dieťa, syna Daniela. Pár sa rozviedol v roku 1942. Za nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny pokračoval v štúdiách na hudobnej škole. Tu sa zamiloval do sekretárky menom Jeanne Barthelémy de Maupassant, ktorá sa zamilovala do „mladého muža, ktorý hral jazz ako boh“. V roku 1943 sa zobrali a mali dvoch synov: Patricka, narodeného 27. januára 1944, a Oliviera, narodeného 11. augusta 1949.^[4]^[5]

Začiatok kariéry

Pred kamerou sa po prvýkrát objavil v roku 1946 vo filme Pokušenie z Barbizonu (La tentation de Barbizon). Išlo o epizódnu rolu a vo filme sa celkovo objavil len po dobu menej ako 40 sekúnd.^[4] Počas nasledujúcich 20 rokov účinkoval v 130 filmových rolách. Kým dostal ponuku na prvé hlavné roly, hral vo viac ako 80 filmoch. Medzi rokmi 1945 a 1955 sa objavil v 50 filmoch, väčšinou ako komparz. V roku 1954 hral vo filmoch ako Poprask v kabarete a Baránok s piatimi nohami. Okrem filmu sa venoval aj dabingu a hrával v divadle.

Prelom v kariére

Prelom v kariére nastal v roku 1956 vďaka známej komédii parodujúcu druhú svetovú vojnu Naprieč Parížom. Jeho ďalším úspechom bol film Pouic-Pouic z roku 1963 v réžii Jeana Giraulta. Rola v tomto filme mu zabezpečila úspech. V roku 1965 sa objavil vo veľmi úspešnej filmovej komédii Smoliar. Dvojica Funès-Bourvil sa o rok neskôr objavila aj vo filme Veľký flám. Išlo o mimoriadne úspešný film, ktorý si pozrelo vo francúzsku 17,27 milióna divákov.^[4]^[6]

Žandár zo Saint-Tropez či komisár Juve

Skutočne slávnym sa stal ale až omnoho neskôr, v zrelom veku. Celú Európu si získal rolou nervózneho strážnika Cruchota v sérii komédií o žandárovi zo Saint-Tropez a ako komisár Juve, prenasledujúci záhadného Fantomasa.

Zatiaľ čo vo Francúzsku bol veľa rokov enormne úspešný, v USA bol takmer neznámy s výnimkou komédie Dobrodružstvá rabína Jakoba z roku 1973. V Československu jeho popularite napomohol vynikajúci dabing Františka Filipovského. V slovenskom znení ho v niektorých filmoch nadaboval herec Ľubo Gregor.^[7]

Jeho herecký štýl sa opieral o živelnú komiku a neuveriteľné mimické a gestické schopnosti, ktoré mu vyniesli prezývku Muž tisícich tvárí. Svoje typické grimasy odpozeral z grotesiek s káčerom Donaldom.

Louis de Funès miloval svoju rodinu, záhradu a film. Žil na zámku Clermont na Loire pri Nantes, rád trávil čas vo svojom rozáriu. Šľachtiteľ Meilland pomenoval na jeho počesť jednu zo svojich odrôd „Louis de Funès“.

Smrť

De Funès mal problémy so srdcom a s každou svojou rolou, v ktorých predstavoval rôzne cholerické postavy, riskoval srdcový infarkt, ktorý prekonal po skončení natáčania filmu Dobrodružstvá rabína Jakoba a na ktorý nakoniec 27. januára 1983 taktiež zomrel.^[8]

Filmografia

Herecká filmografia

1982 – Žandár a žandárky
1981 – Kapustnica
1980 – Lakomec
1979 – Žandár a mimozemšťania
1978 – Ani z voza, ani na voz
1976 – Krídielko alebo stehienko
1973 – Dobrodružstvá rabína Jakoba
1971 – Jo
1971 – Na strome
1971 – Rozmary mocných
1970 – Piti Piti Pa
1970 – Žandár vo výslužbe
1969 – Hibernatus
1968 – Tetovaný
1968 – Žandár sa žení
1967 – Oskar
1967 – Senzačné prázdniny
1967 – Topiaci sa slamky chytá
1967 – Fantomas kontra Scotland Yard
1966 – Grand restaurant pána Septima
1966 – Veľký flám
1965 – Fantomas sa hnevá
1965 – Les Bons Vivants
1965 – Smoliar
1965 – Žandár v New Yorku
1964 – Fantomas
1964 – Žandár zo Saint Tropez
1964 – Ako vykradnúť banku
1963 – Karamboly
1963 – Pui pui
1963 – Des pissenlits par la racine
1962 – Diabol a desatoro
1962 – Gentleman z Epsomu
1962 – Nous irons à Deauville
1962 – Un clair de lune à Maubeuge
1962 – Les veinards
1961 – La belle Américaine
1961 – Candide ou l'optimisme au XXe siècle
1961 – Le Crime ne paie pas
1961 – La Vendetta
1960 – Kapitán Fracasse
1960 – Les tortillards
1960 – Dans l'eau qui fait des bulles
1959 – Mon pote le gitan
1959 – Certains l'aiment froide
1959 – Totò, Eva e il pennello proibito
1959 – I Tartassati
1958 – La vie à deux
1957 – Comme un cheveu sur la soupe
1956 – Bébés a gogo
1956 – Courte tête
1956 – La Famille Anodin
1956 – La Loi des rues
1956 – Naprieč Parížom
1956 – Otec, matka, moja žena a ja
1955 – Baránok s piatimi nohami
1955 – Bonjour sourire
1955 – La bande à papa
1955 – Les hussards
1955 – L'impossible Monsieur Pipelet
1955 – Les impures
1955 – Ingrid – Die Geschichte eines Fotomodells
1955 – Napoléon
1954 – Tourments
1954 – Poprask v kabarete
1954 – La reine Margot
1954 – Les pépées font la loi
1954 – Le mouton à cinq pattes
1954 – Otec, matka, slúžka a ja

1954 – Mam'zelle Nitouche
1954 – Les intrigantes
1954 – Huis clos
1954 – Les hommes ne pensent qu'à ça
1954 – Fraternité (TV)
1954 – Escalier de service
1954 – Les corsaires du Bois de Boulogne
1954 – Le chevalier de la nuit
1954 – Le blé en herbe
1954 – Ah! Les belles bacchantes
1954 – Poisson d'avril
1953 – Mon Frangin du Sénégal
1953 – Faites-moi confiance
1953 – Le secret d'Hélène Marimon
1953 – Capitaine Pantoufle
1953 – Légère et court vêtue
1953 – Au diable la vertu
1953 – Dortoir des grandes
1953 – L'étrange désir de Monsieur Bard
1953 – Le rire (film)|Le rire
1953 – La vie d'un honnête homme
1952 – La putain respectueuse
1952 – L'amour n'est pas un péché
1952 – Moineaux de Paris
1952 – Le huitième art et la manière
1952 – Monsieur Leguignon Lampiste
1952 – Monsieur Taxi
1952 – Je l'ai été trois fois
1952 – Elle et moi
1952 – Innocents in Paris
1952 – La fugue de Monsieur Perle
1952 – Agence matrimoniale
1952 – Les dents longues
1952 – Ils étaient cinq
1952 – Les sept péchés capitaux
1951 – Adresát neznámy
1951 – Folie douce
1951 – L'amant de paille
1951 – Le dindon
1951 – Pas de vacances pour Monsieur le Maire
1951 – La poison
1951 – Le roi du bla bla bla
1951 – Champions Juniors
1951 – La rose rouge
1951 – Sans laisser d'adresse
1951 – Boîte à vendre
1951 – Boniface Somnambule
1951 – Bibi Fricotin
1951 – Un amour de parapluie
1951 – Les joueurs
1951 – Knock
1950 – Adémaï au poteau-frontière
1950 – La rue sans loi
1949 – Le jugement de Dieu
1949 – Je n'aime que toi
1949 – Un certain monsieur
1949 – Pas de week-end pour notre amour
1949 – Rendez-vous avec la chance
1949 – Au revoir M. Grock
1949 – Millionnaires d'un jour
1949 – Mission à Tanger
1949 – Mon ami Sainfoin
1949 – Vient de paraître
1948 – Du Guesclin
1947 – Croisière pour l'inconnu
1947 – Antoine et Antoinette
1946 – Dernier refuge
1946 – Six heures à perdre
1945 – Pokušenie Barbizonu

Režijná filmografia

1980 – Lakomec

Podiel na scenári

Referencie

↑ Louis de FUNÈS [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Louis de Funès [online]. frenchfilms.org, 2015-01-01, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c Resin statues | Infinite Statue [online]. www.infinitestatue.com, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online. Archivované 2019-01-12 z originálu.
↑ Louis de Funès [online]. IMDb, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
↑ LOUIS DE FUNES BOX OFFICE [online]. BOX OFFICE STORY, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
↑ Louis de Funès [online]. www.dabingforum.sk, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
↑ PUREPEOPLE. Louis de Funès : De quoi est mort le mythique héros du Grand Restaurant ? [online]. www.purepeople.com, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.