Mrkvovité

Mrkvovité
mrkva obyčajná
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledonopsida) Rad (ordo) mrkvotvaré (Apiales) Čeľaď (familia) mrkvovité (Apiaceae)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Mrkvovité^[1][2] alebo zelerovité^[3][4] (lat. Apiaceae alebo Daucaceae) alebo staršie okolíkaté^[5] (lat. Umbelliferae) je čeľaď dvojklíčnolistových rastlín z radu mrkvotvaré/zelerotvaré (Apiales).

Do čeľade patria napríklad rody mrkva (Daucus), zeler (Apium), petržlen (Petroselinum), paštrnák (Pastinaca), fenikel (Foeniculum), kôpor (Anethum), rasca (Carum), koriander (Coriandrum), bedrovník (Pimpinella), angelika (Angelica), boľševník (Heracleum), bolehlav (Conium), trebuľka (Anthriscus), žindava (Saniculum), kotúč (Eryngium), azorelka (Azorella), mekinleja (Mackinlaya), centela (Centella) a mnohé ďalšie (celkovo asi 450 rodov).^[1]

čeľaď mrkvovité (Apiaceae):^[6][1][7]

• rod Platysace - staršie zaraďovaný do Mackinlayoideae
• podčeľaď mekinlejovaté (Mackinlayoideae)
• rod Klotzschia
• podčeľaď azorelkovaté (Azorelloideae)
• rod Hermas - staršie zaraďovaný do Azorelloideae
• podčeľaď mrkvovaté/staršie: zelerovaté^[8] (Apioideae) v širšom zmysle
  • podčeľaď žindavovaté (Saniculoidea)
  • podčeľaď mrkvovaté/staršie: zelerovaté (Apioideae) v užšom zmysle

V minulosti sa do tejto čeľade niekedy zaraďoval napríklad aj rod pupkovník (Hydrocotyle; dnes patrí do čeľade aralkovité – Araliaceae), a naopak sa do tejto čeľade niekedy nezaraďovala časť dnešných podčeľadí mekinlejovaté a azorelkovaté. ^[8][9]

Čeľaď je rozšírená po celom svete, najmä v miernom pásme severnej pologule.^[1]

Do čeľade patria kry, polokry, vzácne stromy, ale najmä byliny s dutými, článkovanými a ryhovanými stonkami. ^[1]

Kvety sú obyčajne malé, zložené do súkvetia, ktorým je najčastejšie zložený okolík. Plod je rozdelený na nažky (dvojnažka), zriedkavo ide o kôstkovicu.^[1]