Troilos a Cressida

Troilos a Cressida alebo Troilos a Kressida^[1][2] (ang. Troilus and Cressida^[3], česky Troilus a Kressida^[4][5]) - je tragédia anglického dramatika Williama Shakespeara, napísaná približne v roku 1602.

Po celé storočia trvá spor o to, či ide o tragédiu, komédiu, historickú hru, satiru alebo grotesku. Všetko je spochybňované a zosmiešňované. Najmä sila lásky a sláva vojny. V príbehu vojny je predovšetkým devalvovaná česť. V príbehu lásky je zradená láska.

Shakespeare sa nepridržiava rímskych ani gréckych dejín. Vnáša do hry atmosféru alžbetínskeho Anglicka, s jeho záujmami a problémami.^[6][7][8]

Reč: verš 70% (z toho rýmovaný 8%), próza 30%^[9]

V roku 1603 v alžbetínskom nakladateľstve sa zjavuje v registrácii hra Troilos a Cressida, O šesť rokov (1609) sa tam objaví znova, pod názvom: „História Troila a Cressidy, ako ju v Globe hrali služobníci jeho Veličenstva kráľa. Napísal William Shakespeare“. Neskôr ju vymenia iným titulným listom: „Slávna história Troila a Cressidy, vynikajúco opisujúca začiatky ich lásky a šikovné dvorenie Pandara, princa z Licia. Napísal William Shakespeare“. V úvode nájdete poznámku, ktorá dokladuje, že sa hra nikdy nehrala v divadle (Globe) pred prostým ľudom. Je pravdepodobné, že ju odohrali pri nejakej príležitosti, alebo na niektorej z právnických fakúlt.^[10][11][12]

Téma Troila a Kressidy v alžbetínskej dobe bola veľmi populárna a v rozličných formách ju vyučovali na školách. Nedá sa určiť, či malo na Shakespeara väčší vplyv jeho vzdelanie alebo dostupné literárne predlohy. Pre Shakespeara nebol východiskom Homér, ale vojna, v ktorej boli sympatie na strane Trójanov, nie Grékov. Trójanov pokladali za zakladateľov Ríma i Francúzska. A mýticky pravnuk trójskeho Aineiasa, Brut, bol (starými kronikami, Holinshedom) označovaný za zakladateľa novej Tróje – Londýna.^[13]

Dej hry Shakespeare čerpal z Trójanskej kroniky (Caxtonov preklad, 1475).

Príbeh Troila a Kressidy sa vyskytuje aj v iných spracovaniach, napr.: v básni Geoffreya Chaucera Troilus a Kriseyda (1385-1387), v Boccacciovej Il Filostrato (1339).

Pred Shakespearom sa hrali hry, napr.: Troylus a Pandaros (1516), komédia Troilus (1540-1547), Ajax a Ulyxes (1572), Agamemnon a Ulyxes (1584), Trója (1602), Troilus a Kresida (Dakker a Chettle).

Troilos a Cressida sa objavovali v ľudových baladách a možno prispeli i k záverečnému výstupu Pandara (niektoré zdroje ho spochybňujú ako neshakespearovský).

Odohráva sa v Tróji (vo Frygii, na ázijskej strane Dardanel a na ostrove Tenedos, ktorý slúžil Grékom ako základňa v boji proti Tróji), kde sa zdržiava žena Menelaa s Paridom.

Troilos sa vášnivo zaľúbi do Kressidy a požiada Pandarosa o pomoc.

Vojna trvá už sedem rokov a na oboch stranách panuje nespokojnosť. V gréckom tábore Achilles, odmietajúc sa zúčastniť bojov, trávi čas v stane s Patroklosom. V trójskom tábore, vojnou unudený a v dlhom prímerí hrdzavejúci^[14], Hektor vyzve Grékov na rozhodujúci súboj.

V Priamovom paláci uvažujú nad vydaním Heleny a nad ukončením zdĺhavej krvavej vojny.

Priamos:'

Keď toľko hodín, životov, slov vyšlo
navnivoč, opäť grécky Nestor vraví:
„Vydajte Helenu a všetky dlhy –
česť, stratený čas, drina, peniaze,
krv, priatelia – čo zhltol zúrivý
pažerák tejto nenásytnej vojny –
sa vymažú“. Čo povieš na to Hektor?

Hektor je za vydanie Heleny. Kassandra predpovedá pád Tróje.

Kassandra:

Plač, Trója, plač. Je Helena tvoj bôľ,
ak nepustíš ju, zhoríš na popol.

Troilos presvedčí Hektora, aby Helenu nevydali.

Zásluhou Pandarosa sa z Troila a Kressidy stanú milenci. Kalchas požiada Agamemnona, aby dcéru Kressidu výhodne vymenili za Trójana Anterona. Trójania súhlasia tiež. Pred odchodom si Troilos a Cressida vymenia rukávec (rytiersky zvyk; rukávce si odopínali) a rukavicu (Cressida Troilovi), ako symbol lásky. Cressida v doprovode Diomedesa odchádza do gréckeho tábora, kde ju teatrálne uvítajú bozkami.

Odyseus so starým Nestorom vyprovokujú namysleného Aianta k boju s Hektorom. Súboj dopadne nerozhodne. Po boji Odyseus Troila osobne odprevadí na miesto, kde pred Kalchantovým stanom Diomedes flirtuje s Kressidou. Troila flirt hlboko zasiahne a list, ktorý mu neskôr pošle po Pandarosovi Cressida, roztrhá.

Troilos:
Len slová, plno slov; nič zo srdca.
No celkom iný je ich dôsledok. (trhá list)
Choď, vietor, do vetra, tam krúť sa, vrť.
Slovami, lžami moju lásku sýti
a pre iného šetrí svoje city.

Boje pokračujú. Pri jednom z nich Diomedes ukoristí Troilovho koňa a pošle ho po sluhovi, Kresside.

Na inom zomiera Patroklos, ktorého telo odnesú Achillovi. Troilos sa v boji Diomedesovi mstí za koňa.

Zúrivý Achilles, po smrti priateľa, vyzve Myrmidončanov, aby spoločne zabili Hektora, ktorý sa už stihol po celodennom boji odzbrojiť (pravidlá nedovoľovali pokračovať v boji). Zavraženého Hektora priviaže na chvost koňa^[15] a vláči po bojovom poli ako trofej.

Sklamaný Troilos s Trójanmi odchádzajú z bojiska.

A.Walkerová (editorka, New Cambridge, 1957) pripomína, že tieto záverečné bojové scény vyzerajú ako paródia štýlu kronikárskych hier, kde sa vyskytovali často a hrali sa ako groteska.^[16]

Hru uzatvára neľútostne Pandaros.

Všetko ostáva otvorené: lásky nie sú naplnené, vojna nie je dobojovaná.

1. ↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
2. ↑ William Shakespeare Historické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1989.
3. ↑ HÍLSKY, Martin. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academica, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
4. ↑ William Shakespeare Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
5. ↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
6. ↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968.
7. ↑ Antická dramata. Praha : Vydavateľstvo Odeon, 1983.
8. ↑ SHAKESPEARE, William. Dílo. Vyd.1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
9. ↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare Dílo. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395.
10. ↑ Antické hry. 165.zväzok edície Svetoví klasici. vyd. Bratislava 1968 : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 489.
11. ↑ SHAKESPEARE, William. Dílo. 1.. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 395-440.
12. ↑ BEJBLÍK, Alois. Shakespearův svět. Praha : Mladá fronta, 1979. S. 5-227.
13. ↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 494.
14. ↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 29.
15. ↑ William Shakespeare Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 102.
16. ↑ Antické hry. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1968. S. 502.

• William Shakespeare Antické hry ,Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1968,preklad Stanislav Blaho, poznámky dr. Alois Bejblík
• William Shakespeare Antická dramata,Vydavateľstvo Odeon, Praha 1983, preklad E.A.Saudek a Aloys Skoumal, poznámky Zdeněk Stříbrný
• Bejblík Alois, Shakespearův svět, Praha 1979
• Hilský Martin,William Shakespeare Dílo, vyd.1., Academia, Praha 2011, 978-80-200-1903-5978-80-200-1903-5
• Timofejev L.I. - Turajev S.V., Slovník literárnovedných termínov, Slovenský spisovateľ , Bratislava 1981, preklad Čerevka V. a kol.
• Historické hry William Shakespeare, Vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1989

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Troilos a Cressida