|
Ľudovít Ódor
Mgr. Ľudovít Ódor (maď. Ódor Lajos; * 2. júl 1976, Komárno) je slovenský ekonóm a vysokoškolský pedagóg maďarskej národnosti. Od 15. mája do 25. októbra 2023 bol 11. predsedom vlády Slovenskej republiky. Bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša a premiérky Ivety Radičovej. Od roku 2006 pôsobil v Národnej banke Slovenska, kde medzi rokom 2018 až do svojho vymenovania za premiéra bol jej viceguvernérom. Od 19. júla 2023 bol aj povereným ministrom vnútra. ŽivotopisÓdor sa narodil 2. júla 1976 v Komárne.[1] Je príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku, na základnej aj strednej škole sa učil len v maďarskom jazyku, takže ako tínedžer ovládal slovenčinu len pasívne.[2] Absolvoval Gymnázium Hansa Selyeho s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne.[3] V roku 1994 sa umiestnil na 4. mieste v celoštátnom kole Matematickej olympiády.[4] V rokoch 1994 – 1999 absolvoval magisterské štúdium matematiky a manažmentu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Až počas štúdia na vysokej škole si zdokonalil slovenský jazyk a začal rozprávať plynule po slovensky.[2] Po skončení štúdia nastúpil v apríli 1999 na pozíciu analytika finančných trhov v Československej obchodnej banke, kde pracoval dva roky. Následne sa stal ekonómom Slovenskej ratingovej agentúry a po takmer dvoch rokoch nastúpil do štátnej správy na pozíciu hlavného ekonóma Ministerstva financií SR a riaditeľa Inštitútu finančnej politiky.[6] V januári 2006 sa stal členom bankovej rady Národnej banky Slovenska a výkonným riaditeľom pre výskum. Od septembra 2010 do apríla 2012 bol poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. V septembri 2015 sa stal podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v Európskej únii a túto pozíciu zastával do októbra 2017. Potom bol rok a mesiac členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne a do februára 2018 členom rady pre rozpočtovú zodpovednosť.[6] Ľudovít Ódor je spoluzakladateľom Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze. Svojou činnosťou prispel k zavedeniu rovnej dane, reforme riadenia verejných financií, stratégií zavedenia eura, zákonu o dlhovej brzde a reforme prvého a druhého piliera dôchodkového systému.[6] V minulosti bol členom viacerých komisií, výborov a klubov zaoberajúcich sa ekonomickými otázkami a prednášal na ekonomických podujatiach. Od januára 2016 je hosťujúcim profesorom na Central European University.[6] Ľudovít Ódor je autorom kníh Ekonómia z nadhľadu, Krízonómia z nadhľadu, Investovanie z nadhľadu a mnohých slovenských i zahraničných ekonomických publikácií.[7][8] Po nominácií Ministerstva financií SR, 7. februára schválila Národná rada SR návrh na vymenovanie Ódora na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska, na základe splnenia všetkých kritérií a podmienok na úspešný výkon tejto funkcie.[9] Za viceguvernéra ho vymenoval prezident Andrej Kiska 20. februára. Po vymenovaní vyhlásil, že je potrebné vymyslieť dlhodobejšiu stratégiu NBS a časom implementovať nejaké zmeny. Jeho prioritou bolo zachovať status NBS ako rešpektovanej inštitúcie a zabezpečiť, aby bola viditeľná v najvážnejších ekonomických debatách.[10] Predseda vládyPo vyvrcholení vládnej krízy vlády Eduarda Hegera 7. mája 2023, kedy Heger požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o odobratie poverenia na riadenie vlády, sa rozhodla vymenovať vládu úradníkov.[11] K tomuto kroku pristúpila, aby vláda odborníkov mohla stabilizovať situáciu a priviesť Slovensko k predčasným voľbám.[12] Za predsedu tejto vlády vybrala Ódora, členov vlády vyberala na základe odbornosti a podmienke, že nebudú kandidovať v najbližších parlamentných voľbách, aby nebola zvýhodnená žiadna z politických strán v predvolebnej súťaži.[13] Ódorova vláda bola prezidentkou vymenovaná v pondelok 15. mája 2023.[14] Ódor sa vymenovaním stal prvým premiérom maďarskej národnosti v moderných dejinách Slovenska, čo podľa maďarského denníku Népszava dokazuje, že Slovensko dospelo do stavu, v ktorom národnosť občana už nepredstavuje prekážku presadiť sa.[15] Podľa prieskumu agentúry Focus z konca mája Ódorovej vláde dôverovalo 34% obyvateľov Slovenska, naopak nedôverovalo 48%.[16] Mesiac po vymenovaní sa v Národnej rade hlasovalo o vyslovení dôvery Ódorovej vláde. Ódor a jeho vláda nezískala dôveru parlamentu, keď jej programové vyhlásenie podporilo len 34 poslancov zo 136 prítomných.[17] Vládu podporili strany SaS, Demokrati a PS, naopak, proti boli poslanci Smeru, Kotlebovej ĽSNS a Republiky. Hlasovania o dôvere sa zdržali poslanci Sme rodina a OĽaNO.[18] Ódor prebral post premiéra v neľahkej dobre, kedy sa počas mandátu musel vypriadavať s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, migračnou krízou na hraniciach a zároveň pripraviť Slovenska na predčasné voľby. Počas vládnutia sa mu podarilo zefektívniť čerpanie eurofondov zo starého programového obdobia, ktorých pri nástupe vlády do úradu malo prepadnúť 800 miliónov eur, čo sa jeho vláde podarilo zredukovať na 100 miliónov.[19] 19. júla 2023 prezidentka odobrala Ivanovi Šimkovi poverenie viesť rezort vnútra a vedením poverila premiéra Ódora.[20] Ódor svoju vládu zhodnotil ako pokojnú, odbornú a s výsledkami. Za dosiahnuté úspechy vlády radí zabránenie prepadu veľkého množstva eurofondov, opatrenia proti vysokej cene energií, progres pri implementácii plánu obnovy, adresnú pomoc v sociálnej oblasti, zavedenie finančných motivácii pre skvalitnenie vysokých škôl, pomoc základným školám, pokračovanie v reforme súdnictva i modernizáciu obranných spôsobilostí štátu. V oblasti zdravotníctva videl predseda úspech v zlepšení jeho stavu a dofinancovania a prijatie ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.[21] Kandidatúra v eurovoľbáchV januári 2024 avizoval dohodu s hnutím Progresívne Slovensko (PS), že povedie ich kandidátku v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.[22][23] V júli 2024 ho zvolili za podpredsedu Výboru pre hospodárske a menové veci európskeho parlamentu[24] PublikácieMonografie
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.jpg)
.svg){kind=small}
