Roman Mikulec
plk. Ing. Roman Mikulec, MSc. (* 18. marec 1972, Bratislava) je slovenský politik, bývalý vojak a bývalý minister vnútra Slovenskej republiky.[1][2] Od mája 2023 je poslancom NR SR.[3] VzdelaniePo ukončení strednej školy v odbore letecký mechanik nastúpil v roku 1990[4] na Vojenskú leteckú akadémii v Košiciach (dnes Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach). V roku 1994 získal titul inžiniera. V roku 2012 získal magisterský titul z práva, ekonomiky a manažmentu na International Business School Brno.[2] KariéraPo krátkej kariére v letectve v pozícii stíhacieho pilota prešiel roku 1997 do Vojenskej spravodajskej služby. Od najnižších funkcií sa dostal až na funkciu riaditeľa, na ktorú bol menovaný za vlády Ivety Radičovej roku 2010.[4] Jeho kariéra v ozbrojených silách sa skončila po 21 rokoch služby po obvinení NAKA potom, ako vypracoval správu o tunelovaní Vojenskej spravodajskej služby počas obdobia prvej vlády Roberta Fica.[5] Bol obvinený z ohovárania, neskôr zo sabotáže a ohrozenia utajovaných skutočností. Po siedmich rokoch procesu bol v roku 2019 právoplatne oslobodený od všetkých obvinení.[6] Minister vnútraV parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval z 13. miesta kandidátky OĽaNO.[7] Vo voľbách bol zvolený ziskom 7 435 preferenčných hlasov.[8] 21. marca 2020 bol vymenovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou za 19. ministra vnútra Slovenskej republiky vo vláde Igora Matoviča.[9] Počas pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku sa jeho ministerstvo podieľalo na riešení pandémie. 24. septembra 2021 Mikulec ustál hlasovanie o odvolaní. Zo 136 prítomných poslancov bolo 52 za odvolanie, 69 proti, 14 poslanci sa zdržali a jeden nehlasoval. Podľa Pravdy „Mikulca podporila väčšina vládnej koalície, viacerí poslanci z klubu Sme rodina sa zdržali“.[10] Odvolávanie iniciovala strana SMER.[10] Mikulec za svojho pôsobenia vo funkcii celkovo čelil celkovo ôsmim pokusom o odvolanie z funkcie, všetky ustál.[11][12] Poslanec NR SRV máji 2023 skončil vo funkcii v dôsledku vymenovania úradníckej vlády a stal sa poslancom NR SR.[3] V predčasných parlamentných voľbách získal 21 464 preferenčných hlasov a dostal sa do parlamentu.[13] Stal sa predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.[14] Referencie
Pozri aj |