|
Natália Blahová
Mgr. Natália Blahová, rod. Kániková[2] (* 19. február 1974[3], Trnava) je slovenská politička, od roku 2010 do roku 2012 a od roku 2016 do roku 2020 pôsobila ako poslankyňa NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). V roku 2019 bola z SaS vylúčená a následne vstúpila do Demokratickej strany.[4] ŠtúdiumV rokoch 1989 – 1992 študovala na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave. V roku 1999 ukončila štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 ukončila štúdium na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[2] ZamestnanieOd roku 1998 pracovala ako učiteľka a vychovávateľka. Od roku 2006 pracovala v Asociácii náhradných rodín ako sociálna poradkyňa pre náhradné rodičovstvo, so zameraním na sprevádzanie, zastupovanie a právne poradenstvo. V tomto období tiež pracovala ako externá spolupracovníčka Občianskeho združenia Návrat ako poradkyňa pre náhradné rodičovstvo a koordinátorka klubu náhradných rodín. Je redaktorkou odborného časopisu o náhradnom rodičovstve Nebyť sám. Od roku 2012 pôsobila ako sociálna poradkyňa pri Asociácii náhradných rodín.[5] V roku 2021 pracuje ako sociálna poradkyňa.[6] Politická činnosťOd roku 2006 bola občianskou aktivistkou so zameraním na práva detí a občianske práva. Po voľbách v roku 2010 sa stala poslankyňou NR SR za stranu Sloboda a Solidarita. Bola podpredsedníčkou výboru NR SR pre sociálne veci. Pôsobila ako externá poradkyňa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pre oblasť rodinnej politiky. Kandidovala za SaS v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012, avšak do parlamentu sa nedostala. V roku 2014 neúspešne kandidovala do eurovolieb za SaS.[5] Do parlamentných volieb v roku 2016 kandidovala na 12. mieste za stranu SaS. Získala 9 226 platných prednostných hlasov.[7] Bola predsedníčkou poslaneckého klubu SaS a overovateľkou výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.[3] V apríli 2017 iniciovala odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera. Blahovej blog začal kauzu Čistý deň. Na schôdzi mala takmer trojhodinové vystúpenie kde citovala z výpovedí údajných bývalých klientov zariadenia. Na nočnej schôdzi nakoniec ministra neodvolali: za bolo 57 poslancov, proti 68 a dvaja nehlasovali.[8] Po tom, čo napísala, že pokladá SaS za nebezpečnú stranu, ju na návrh Michala Sklienku, že poškodzuje dobré meno strany, čím porušuje stranícke stanovy, na kongrese v októbri 2019 tajným hlasovaním 83 zo 112 zúčastnených zo strany vylúčili.[9] V parlamentných voľbách vo februári 2020 už kandidovala na 3. mieste kandidátky Demokratickej strany.[10] V júni 2021 v otázku či sa nechce do politiky vrátiť odpovedala „Až teraz zisťujem, aká som bola z tej politiky strašne unavená. Možno ma vyčerpal len ten Čistý deň, bolo pre mňa veľmi náročné byť stále tou psychicky vyrovnanou osobou a neustále poskytovať nejakú podporu ostatným. Popri tom som bola predsedníčkou poslaneckého klubu, takže som musela byť aj chladnokrvná politička a vyjednávačka. Už som tým bola taká presiaknutá, že som si sama potrebovala mentálne oddýchnuť. Človek má len jeden život a má ho prežiť radostne. Toto nebolo radostné. Keď nejakým ľuďom pomôžem a niečo vyriešim, cítim na konci príjemnú bodku a satisfakciu. Ale Čistý deň bol taký hrozný tlak, že ste videli, ako kopete a búchate do brány a nič sa nelepší.“[6] Publikačná činnosťJe členkou redakčnej rady odborného časopisu, prispievateľkou do médií printového a elektronického formátu, píše osvetové a politické komentáre na blogovom portáli denníka SME. Bola nominovaná na Novinársku cenu OSF 2007, dvakrát nominovaná na Novinársku cenu Baroro 2008 a je víťazkou Novinárskej ceny OSF 2008 za články a komentáre so sociálnou tematikou. Referencie
Externé odkazy
|
||||||||||||||||||||||||
